Menu
Rakúsko

Čo sme zažili na Viedenských trhoch 2021

Povedali sme si, že chceme mať tieto Vianoce pekné. Pôjdeme na trhy, stromček si postavíme o niečo skôr, budeme piecť medovníčky, variť punč… Ale našu Vianočnú idylku prerušili korona opatrenia. Mesto síce bolo krásne vysvietené, ale trhy žiadne, iba okienko, kde sa dal kúpiť punč. Boli sme smutní, lebo nám neprial ani Plán B – trhy vo Viedni. V Rakúsku panoval tvrdý lockdown. A my sme mali kúpené letenky na 17. decembra.

A stalo sa to presne 12. decembra. Skončil Rakúsky lockdown a my sme začali plánovať. Jedno dieťa k jednej babke, druhé dieťa k druhej babke a hlavne, nezabudnúť na deku mojkačku!

ODOBERAJTE NÁŠ KANÁL NA YOUTUBE

Lietadielkom, lietadlom...

Takže letecky z Košíc 17. decembra o 13:45. Fajn, na letisku potrebujeme byť o 11:00. Do poslednej chvíle sme nevedeli, či nás niekto odvezie alebo pôjdeme na letisko autobusom. A na poslednú chvíľu sme mali zrazu 3 voľné odvozy. Sedíme v čiernom aute smerom na letisko, Peťo sa rozpráva s kamošom, aby zahovoril svoj strach z výšok. Áno už letel a áno, ja som ešte neletela. Ale keďže mi v ten deň začala koncoročná dovolenka, tak som sa snažila užiť si každú minútu. A teda lietadlo ako dopravný prostriedok znelo fakt cool a fakt som sa tešila.

Strach z výšok = strach z lietania?

Vystúpili sme na letisku z auta a ako tradične, dych mi vzal silný košický vietor. Dnu bolo pomerne málo ľudí. Peťo išiel na WC. Urobili sme si pár fotiek, nachystali doklady, natočili niečo do vlogmas a poscrollovali instagramy. Peťo išiel zasa na WC a po návrate si vzal Paralen, aby lepšie zvládol let. Otvorili check in. Najprv sme ukázali potvrdenie o očkovaní, tak občianske a tak sme prišli na kontrolu, kde sme museli dať všetko okrem oblečenia dole. Áno aj topánky a šál. To už sa Peťo chystal tretíkrát na WC. Dali sme si bagetu a nastúpili do lietadla.

Pri plánovaní sme si pozreli, že z letiska do centra mesta – konkrétne na Hauptbahnhof(Hlavnú stanicu) sa dostaneme vlakom ÖBB Railjet, lístky sme si kúpili až na letisku, pretože je to o polovicu lacnejšie ako online. Na nástupišti sme sa po Nemecky prihovorili náhodnému pánovi a on nám povedal, že vlak, ktorý práve prišiel síce na Hauptbahnhof ide, ale bude to trvať asi hodinu, ale on nám ukáže, kde treba prestúpiť na iný vlak. Nevieme, či s nami vystúpil iba kvôli nám alebo potreboval prestúpiť aj on, ale boli sme za jeho pomoc veľmi vďační.

Hovorí sa, že svet je malý

Na Hauptbahnhof sme si dali mekáč a išli sme pešo k Rathaus (Radnica), kde boli Hlavné trhy. Trvalo to asi 45min, celkom fuška. Pri trhoch sa už zoskupovali policajti a ľudia na nejaký protest, nedovideli sme na tabuľky ale zahliadla som tam niečo s CO2. Na vstupe do trhov kontrolovali Covid pasy, komunikovali sme nemecky s mladým chalanom, ktorý po nazretí do Covid pasov povedal „Ještě Občanku prosím!“.

Za kontrolou to bolo ako z rozprávky. Už dlho sme nepočuli hluk davu. Radujúci sa ľudia konzumujúci nápoje a jedlá od výmyslu sveta a stánky plné kadečoho. Papierové hviezdy so svetlami nám učarovali ako prvé a potom rôzne stánky s postavičkami do Betlehema, s vianočnými ozdobami, s vykrajovačkami na medovníčky od hviezdičky, lietadla až po kladivo či francúzsky kľúč, drevené produkty, adventné kalendáre, hrnčeky, svietniky, sviečky, včelie produkty, špeciálne teplé ponožky, snežítka. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu vanilky, škorice a vareného vína. Úprimne som čakala aj nejaké pečené Würstchen(klobásky) ale to som tam márne hľadala.

Svietniky
Rathaus
Vykrajovačky

Očarili nás aj stánky plné rakúskych údenín, mali ste vidieť tie šunky! A museli sme samozrejme aj niečo ochutnať, tak sme si kúpili obrovský donut plnený jahodovým džemom s jahodovou polevou. Určite som neočakávala tú chuť. Džem bol domáci s kúskami jahôd. Nasledovali stánky s rôznymi tradičnými rakúskymi koláčmi a veľa stánkov s vareným vínkom alebo aj s kornútkovou pizzou. Bolo tam vidieť a cítiť rôznorodosť našich kultúr aj keď s nimi zdieľame hranicu.

Rakúske údeniny
Rakúske syry
Cesta domov bola jedna z najhorších

Napokon bol čas ísť domov. Vykročili sme smerom na Hauptbahnhof a tentokrát bola uzavretá celá ulica pred Rathaus kvôli tomu prostestu a autá tam postávali v zápche. Každú chvíľu okolo nás prefrčali nejaké záchranné zložky. Trocha sme sa obávali, že budeme meškať, ale náš spoj to nijako neobmedzilo. Ako sme naplánovali, tak sme nasadli do autobusu o 20:00 smer Bratislava. V autobuse s nami išla partia mladých ľudí, tipujeme, že ešte stále mali násť, s ktorými sme sa dali do reči pri vystupovaní na Mlynských Nivách, hľadali zastávku MHD rovnako ako my, tak sme sa vydali spolu. Keď sme dorazili na zastávku pri Bratislavskej Hlavnej stanici, naše cesty sa rozdelili.

Na stanici sme si kúpili vodu na cestu a pobrali sa na vlak. Nemohla som skrývať svoje sklamanie pri prvom vstupe do stanice a s ľútosťou v srdci som spomínala na let z Košíc. Nasadli sme do vlaku a s nami ďalších niekoľko desiatok rómov a nejakí študenti. Vlak o 22:57 z Bratislavy nebol najlepší nápad. Bol preplnený, nedal sa tam kúpiť lístok do kupé alebo do 1. triedy, ľudia v ňom popíjali alkohol, nemali nasadené predpísané respirátory a každú stanicu niekoho chodili kontrolovať policajti a rozdávali blokové pokuty za nedodržiavanie hygienických opatrení.

Evka.

o Autorovi

Sme mladý kreatívny pár, ktorý žije autentickú vieru v Boha, rád cestuje a zažíva dobrodružstvá. Na našom blogu nájdeš povzbudenia, niečo na vytlačenie a niečo z nášho rodinného života.

Žiadny komentár

    Zanechaj komentár