Menu
Svedectvá

Richardov príbeh – Boh sa mi dal spoznať!

Ahojte priatelia,

Peťo s Evkou mi dali zaujímavú úlohu, aby som sa s vami podelil o to, aký bol môj životný príbeh, alebo aby som Vám povedal, ako som sa zmenil, ako sa môj život otočil alebo nazvime si to už ako chceme. Keďže mám iba alebo už 20 rokov, čiara môjho života nie je taká dlhá, ale predsa sa v nej nachádza jeden zlom – a ten zlom chcem nazvať obrátenie.

Najskôr vám predstavím niečo z môjho života, čo by vás mohlo zaujímať. Ako chlapec som vyrastal v tradične veriacej rodine. Prečo hovorím tradične? Lebo moja viera bola založená na tradícii – a to ísť v nedeľu do kostola a možno aj niekedy cez týždeň. Keďže som chlapec z dediny, samozrejme väčšina chlapcov z dedín sa chce stať miništrantmi, ktorým som sa koniec koncov stal aj ja. Ale ak by ste mi položili otázku kým je pre mňa Boh, povedal by som vám, že asi nejakým dedkom na obláčiku, ktorý ma má rád, keď som dobrý, no keď som zlý, za moje hriechy ma potrestá. Nemal som s ním takmer žiaden vzťah, veľmi som ho nepoznal.

Ani partia, ani dievča

Počas základnej školy som chcel vyniknúť, a tak som väčšinou vyhľadával partie, kde to naozaj žije, kde je zábava a možno aj nejaké problémy. Na prelome základnej a strednej školy som sa dostal do partie chalanov, kde to naozaj žilo a to najmä alkoholom a cigaretami. Keďže k alkoholu mám z osobných dôvodov odpor a opíjať som sa nechcel, neostávalo mi nič iné ako sem tam si potiahnuť, aby som netrhal partiu. Takýto život sa mi páčil, ale niekde v hĺbke srdca som vedel, že to nie je to ono, a tak sa začala moja cesta hľadania toho, čo by napĺňalo moje srdce radosťou stále.

Najprv som sa snažil nadviazať nejaký vzťah s dievčaťom, lebo som si povedal, že láska dievčaťa môže moje srdce naplniť radosťou, ale ani to sa nepodarilo. Prišiel čas, keď sa mladým v našej dedine začala venovať jedna rehoľná sestra. Začala nám hovoriť o Bohu a o jeho láske. Jedného dňa nás pozvala na stretnutie mládeže v Prešove, o ktorom nám priam básnila. Na to stretnutie išlo celkom dosť ľudí, tak som si povedal, že to pôjdem vyskúšať. Tam sa pomaličky začínajú moje prvé kroky k objaveniu môjho šťastia. Počas toho stretnutia, ktoré bolo mimochodom úžasné, som stretol moju bývalú spolužiačku zo základnej školy a viac-menej aj moju susedku v jednom. Ak si myslíte, že sa stala mojou láskou a v nej som našiel svoje šťastie, trocha vás sklamem – nebolo to tak.

Počas toho, ako sme boli na nejakom koncerte, začala mi hovoriť ako bola na duchovnej obnove a ako tam prežila, že ju Boh miluje. Hovorím vám, rozprávala o tom minimálne hodinu a pol, ale najlepšie na tom bolo to, že to ukončila vetou: „Chcem, aby si šiel na ďalšiu takúto obnovu aj ty.“ Poviem Vám, ani vo sne som si nevedel predstaviť, že by som sa na víkend išiel niekam modliť. Bolo to pre mňa niečo neuveriteľné. Ale stalo sa to, a ja som sa na tej duchovnej obnove ocitol, a to ani sám neviem ako. Naozaj doslova neviem, ako som sa tam ocitol ale to už vie ten hore. Musím vám povedať, bolo to tam super, spoločenstvo ľudí bolo úžasné a čas v skupinkách, ktorý sme tam trávili bol skvelý, ale viete čo mi tam chýbalo? BOH! Keď sme tam boli už viac-menej posledný deň tak som si povedal, že bolo by skvelé zažiť to, o čom mi hovorila tá kamarátka. A čo myslíte, stalo sa? Myslíte, že mi Boh ukázal to, ako ma miluje a aký som pre neho vzácny? Odpoveď je, že ukázal a nenechal sa zahanbiť.

V posledný večer pri modlitbe, ktorú sme spievali, sa ma Boh špeciálnym spôsobom dotkol. A ak ešte veríš vete, že chlapi neplačú, musím ťa vyviesť z omylu. Ja som vtedy plakal ako malý chlapec a nevedel som to zastaviť.

A ak ešte veríš vete, že chlapi neplačú, musím ťa vyviesť z omylu. Ja som vtedy plakal ako malý chlapec a nevedel som to zastaviť. Ani vám neviem opísať, čo to vtedy bolo, lebo tie pocity boli tak nádherné, až boli neopísateľné. Prajem vám to naozaj všetkým zažiť! A tu je to, čo dokázalo urobiť moje srdce skutočne šťastným bez akéhokoľvek ALE. Bol to Boh. Po tejto duchovnej obnove sa môj život aj život mojej rodiny začal meniť. Keďže som ho chcel viac poznať, v Prešove som si našiel spoločenstvo Marana Tha, ktoré mi pomohlo spoznávať Boha ešte viac, a ešte viac objavovať to, akým je úžasným Otcom, a koľko toho pre nás robí.

Partiu, v ktorej som bol, som začal postupne opúšťať, ale kamarátske vzťahy s tými už teraz mužmi nezanikli, len sa trocha zmenili. Poviem vám, možno som prišiel o partiu chlapcov, ale získal som spoločenstvo ľudí, ktorí mali podobné hodnoty a nastavenie smeru života ako ja. A získal som oveľa viac, ako som mal predtým. A vďaka tomuto spoločenstvu som stretol aj Evku s Peťom, ktorých vám odporúčam osobne spoznať, lebo sú to dvaja úžasní ľudia a pre môj život sú veľkým darom a požehnaním. Som za nich veľmi vďačný.

A čo dodať na koniec? Ak by ste sa ma teraz opýtali, kto je Boh, moja odpoveď by bola asi takáto: Je to predovšetkým jeden úžasný Otec, ktorý z lásky k tebe a mne dal všetko, a to svojho jediného syna Ježiša, lebo sme pre neho takí dôležití. Je to Otec, ktorý s nami má veľkú trpezlivosť, dokonca väčšiu ako máme my sami so sebou. Je to Otec, ktorý nás v ničom nenechá samých. Je to Otec, ktorý je dokonalý a svätý. Je to Otec, ktorý nehľadí na tvoj hriech a na to, čo si urobil, ale čaká ťa s otvorenou náručou a volá ťa aby si sa vrátil/ vrátila domov.

Nečakaj a urob krok, a On sa ti rozbehne v ústrety.       

Žiadny komentár

    Zanechaj komentár