Menu
Svedectvá

Veľa malých krokov je niekedy viac ako jeden veľký

,,Všetko má svoj čas... (Kaz 3,1)“ asi takto by sa dalo zhrnúť svedectvo môjho obrátenia. Alebo opakovaného navrátenia? Vždy ma fascinovali svedectvá, keď aj človek, ktorý bol veriaci od mala, zažil vo svojom živote moment, v ktorom naozaj uveril. Keď spoznal Boha, vyplakal si srdce, pocítil, že je milovaný alebo zažil dotyk Boha.

A ja? Akosi som celý svoj život čakala na práve na ten moment. Keď počúvate takéto svedectvá, ktoré, mimochodom, vôbec neodsudzujem – práve naopak – som v bázni pred Bohom, snívate o tom, že jedného dňa aj vy zažijete onen dotyk Boha, ktorý vám zmení celý život. Mám dvadsaťdva rokov a vo svojom živote som zažila mnohé duchovné obnovy, prežila naozaj úžasný rok v skupinke na birmovke, vychodila animátorskú školu vo Važci a aj Alfa kurz, chodila na stretká u saleziánov, zažila rôzne víkendovky, prednášky, chvály, duchovné cvičenia, ročný kurz Samuel, mala som duchovné doprevádzanie, bola nie raz na Godzone tour a Campfeste, zažila modlitby príhovoru a mnoho iného, kde Boh ten DOTYK mohol urobiť. Úprimne – nechodila som na tieto akcie kvôli tomu, aby som ho zažila. Žila som svoj život s Bohom s pádmi a chybami asi ako každý z nás. Pamätám si však, že keď som bola mladšia, veľmi som po ňom túžila, a občas ma premkol pocit menejcennosti. Tiež som túžila zažiť hrejivý pocit pri srdci, túžila som zažiť objatie Boha.

Každý z nás musí dozrieť

Prednedávnom som počula svedectvo človeka, ktorý tento dotyk zažil, a opisoval, aké to bolo nádherné, ako to zmenilo jeho srdce a zmýšľanie. A vlastne vtedy mi to asi došlo. Celý život som čakala na zázrak, ktorý žijem. Nemám síce konkrétny bod, v ktorom by ma Boh vytrhol z môjho chybného nasmerovania, ale môžem vás uistiť, že ich – tých na prvý pohľad nenápadných – bolo veľmi veľa. Keď som sa spätne ohliadala za svojím životom, všimla som si,  ako každá chvíľa, každé zranenie, každý chybný krok, sklamanie, hádka, neúspech, radosti a aj starosti života boli mojou osobnou cestou a osobným dotykom Boha v mojom živote. Nazvala by som to zrenie, ktoré trvá počas celého života. Dospievam, to je jasné, menia sa mi názory, vidím svet z iného pohľadu ako kedysi, ale zrejem aj v duchovnej oblasti. Tak ako aj TY. Nie, nebolo to síce o jednom špeciálnom momente, ktorý mi zmenil život, no Boh ma formoval, a môžem vidieť jeho konanie a ruku v každom období môjho života. Keď som upadala do depresií, Boh mi poslal rodičov, ktorí ma pozvali na kurz Samuel. Keď som hľadala svoje životné poslanie, Boh mi do života poslal sestry redemptoristky. Keď som sa v živote hľadala, poslal mi o. Mareka a Važec. Keď som potrebovala poradiť, hovoril ku mne skrze druhých ľudí. Keď som bola tvrdohlavá, dal mi čas. Keď som padla, odišla od neho a chcela si ísť vlastnou cestou, nebol na mňa prísny, ale čakal ma s otvorenou náručou, až kým som sa s plačom nevrátila naspäť. Mohla by som tu zapísať možno aj celých desať strán  o tom, ako sa Boh zjavoval v mojom živote, ako ma viedol, ako ma formoval a ako sa ma dotýkal v maličkostiach.

Ak si ani ty nezažil konkrétny moment, v ktorom by ťa Boh zmenil, alebo dotkol sa ťa a to prinieslo zmenu do tvojho života, chcem ťa povzbudiť: to nevadí. Boh v tvojom živote koná stále a aj práve teraz. Už to pre nás znie ako fráza, ale naozaj, len sa skús na chvíľu zastaviť, obzrieť sa za svojím životom a všimnúť si maličkosti, ktoré ťa v živote vyformovali v človeka, ktorým si dnes. Rada by som toto zdieľanie zakončila mojím obľúbeným citátom zo sv. písma: Ježiš mu odpovedal: ,,Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš. (Jn 13,7)“

FRANTIŠKA.

Žiadny komentár

    Zanechaj komentár